Reportáž z pekla

Autor: Tomas Bily | 26.9.2020 o 23:00 | (upravené 29.9.2020 o 17:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  183x

alebo ako som po dlhých rokoch opäť vstúpil do rieky sockárskeho média, ktorá už nebola samozrejme ani taká ako predtým. Bola priam desivá...

V skratke, pred rokmi ma donútili vzdať sa prístupu, keďže som im nevydal doklady na overenie môjho mena. Pred mesiacom ma okolnosti prinútili, aby som to spravil, a na druhý úspešný pokus som bol vpustený do ringu. 

Toto som vám odtiaľ priniesol:

Tí ľudia, ktorí to aktívne používajú, horia. Doslovne. Horia zapálením pre "ich" vec. Sú o nej tak presvedčení, že vyjadriť hocičo iné ako obdiv, je priama kritika, ak nie útok.

Všetko čo sa tam vyjadrí, je brané oveľa vážnejšie ako v skutočnom živote. To, čomu sme sa voľakedy smiali, že sa anonymné prezývky na internete doťahovali o pravdu a nemohli ísť spať skôr, ako bola debata dotiahnutá do konca (nezamienať si náhodné čísla súčasných novinových diskusií, ktoré majú svoj platený účel), sa tu pretavilo do monštróznej verzie, keďže tu sa "diskusia nikdy nekončí".

Lenže tu už pravda prestala hladať svoje miesto. Tu je sebastrednosť dôležitejšia ako pravda, v najnevinnejšom ponímaní, tu hrá ego prím. Brat nepozná brata... 

Snaha o prekričanie ostatné (zriedka zjavujúce sa) nesúhlasiace "hlasy"(mená/avatary) je taká silná, že emócia, teda pocit, dokáže bičovať situáciu, náladu v podstate len jedným smerom, smerom k hnevu. 

Jedno, či správne pochopili čítaný text, jedno či druhý "debatujúci" náhodou nemá pravdu, treba si presadiť svoje, aj s podporou vyhrážania sa podaním TO (ak tiež nie ste zbehlí v tejto terminológii ako ja, znamená to Trestné Oznámenie). 

Keď im prispejete na ich siahodlhé nástenôčky, ohradia sa, že im ich zahlcujete, keď sa vyjadríte nebodaj súvetiami namiesto heslovitých výrazov, je vám vytknuté, že píšete dlhé kooooomeeeeentáááááááreeeeeee. 

Niektorí sú tak ďaleko, že predpokladajú, že ostatní sa tam prihlasujú kvôli nim (aby ich mohli podľa všetkého ospevovať). 

Ale hlavne, keď im poviete, že je to väzenie, ktoré si sami vybudovali a úspešne sa tam inštitucionalizovali, tak len vtedy príde tá skutočná úderka, ktorá vám vysvetlí, že iba tí, ktorí sa o to urputne snažia, robiť z toho miesta zlé miesto, tým sa to môže takým zdať. 

Dokážu vás doslovne vymazať zo svojich priateľov v priebehu minút, po krátkom rozhovore o Rambovi v komunizme, po ktorom vás dokážu označiť za prasa, nácka a komunistu zaroveň, a prerušiť spojenie, napriek tomu, že ste ich pätnásť rokov nestretli a dlhé roky nemali žiaden kontakt, bez toho, aby sa spýtali, aspoň ako sa máte. 

No a úplne najhoršie je, že si všetci myslíte, že to všetko tam je vaše duševné vlastníctvo! OMYL. Je to reklamné vlastníctvo súkromnej spoločnosti, ktorej vy dávate právo vás použiť ako sa im zapáči!

A najsmutnejšie je, že ste sa stali supermanmi. Počujete a vidíte všetko, čo sa na svete deje, ale neviete čo s tým. A tak sa vám ten neopodstatnený stres pretavuje do tela. 

Mohol by som písať mená, ale je mi jasné, že je to každý jeden z vás, ktorí sa v tom pekle škvaríte. Jednoducho som sa tam cítil presne ako Christopher Walken v tejto úžasnej scéne.

Ale ja som aspoň pochopil čo robí peklo peklom. Tá hrozná skutočnosť, že vy o tom ani neviete, že v ňom ste!

Drahé zistenie, ktoré nás ovplyvňuje všetkých, lebo verte či neverte, ja, a všetci tí, ktorí sme nepodlahli peklu, musíme s vami prichádzať do kontaktu, musíme s vami dealovať, ako sa povie v slovenskej sockárskej reči, lebo veď kto má čas rozmýšľať v ktorom jazyku píše, veď všetci vedia čo myslíte (aj tak sú to všetko prevzaté, zdomácnené, tzv.homologizované slová, ktorých vývoj nezastavíš, tak?). Je to hrozné poznanie, že vaše myslenie je zmanipulované do takej miery, že veľakrát nedáva zmysel ten kontakt vôbec vyvolať.

 

Prebieha to presne ako s drogami, keďže sockárske médium je v podstate najtvrdšia zo všetkých, niet sa čomu čudovať. 

Po prvotnom príhlásení prichádza eufória, z novanadobudnutého dosahu na šíro-šírny svet. Prezeral som si nástenky "stratených priateľov", objavoval nové detské tváre, usmieval sa nad svetáckymi príspevkami, očakával prvé prekvapené správy. že ako je možné, že som späť, prečo je Mujic mŕtvy a čo s tým má moje tajomné príspevky typu "Nesmrtelní smrtelníci, umierajú svoje životy a žijú svoje smrte"....

Veľmi skoro prichádza tzv.rauš, kde účinok drogy sa prejaví v plnej sile a už som aj škrípal zubami od možnosti čítania a odpovedania na príspevky, tzv.komentáre na dianie vo svete, od štylizovaných (strojených) fotiek až po vážne problémy sveta. V tejto fáze je podľa mňa zaseknutých väčšina užívateľov (áno, presne takých, ako sú drogoví).

No a potom prichádza odoznenie, tá známa depresia, druhého dňa, kde som si uvedomil tú nezmyseľnosť potreby vykonávanej, o ktorej som sa presvedčil (toľkokrát), že je neúčinná.

Plánoval som tam byť mesiac, prišiel som tam s tým, že ten účet zavriem, lebo teraz som už bol schopný, ale po troch týždňoch, som odtiaľ s radosťou utiekol, lebo deň navyše mi nestál za to.

Odhodlal som sa napísať túto správu a prišiel mi práve v správnu chvíľu na pomoc dokument The Social Dilemma

ĽUDIA, AK JE VÁM SVET A HLAVNE VAŠA MYSEĽ A DUŠA MILÁ, UTEKAJTE ODTIAĽ, LEN TAK SA MôŽETE SKUTOČNE ZACHRÁNIŤ Z TEJ HRY "BTL", KTORÚ SI ANI NEPAMäTÁTE, ŽE STE ZAČALI HRAŤ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Boris Kollár mal v Bratislave vážnu dopravnú nehodu

Predseda parlamentu je pri vedomí, previezli ho do nemocnice.

Prvá západná krajina, ktorá sa pokúša plošne testovať, píšu o Slovensku v zahraničí

Netreba odhaliť každého pozitívneho, vysvetľuje odborník.


Už ste čítali?