Cenzúra Denníka N

Autor: Tomas Bily | 12.4.2019 o 22:57 | Karma článku: 1,00 | Prečítané:  208x

alebo o tom, ako Otakar Horák už napísal ďalších desať recenzií, ale na môj otvorený list sa neunúval. Ja viem, že sú oveľa vážnejšie veci na stole dňa, ako napríklad nejaká zmluva s USA, či rozpúštanie politickej strany, ale...

toto sa mi stalo.  Poslal som Otakarovi Horákovi odkaz na môj otvorený list, ktorý som mu adresoval, aby si ho určite všimol, jediné čo mi odpísal, ževraj, pokiaľ on vie, tak v "slušnej spoločnosti si cudzí ľudia vykajú."

Tak som sa rozhodol, že sa priblížim jeho vodám a založil som si blog na Denníčku N, kde som napísal prvý článok, s názvom Otakar Ad Hominem, kde som mu v anglickom jazyku, pre zdôraznenie, že tykanie v slušnej spoločnosti môže závisieť veľmi úzko s použitým jazykom, adresoval prosbu, aby mi určite na mnou vznesené námietky k jeho článku odpovedal. Vysvetlil som mu, že klamať či zavádzať a zároveň si vynucovať  nejaký rešpekt, čiže úctu, vykaním je pokrytecké.  

Čo sa nestalo. Článok som publikoval, teda zverejnil o desiatej hodine večer. O tretej hodine rannej mi "admini" napísali dva, v štvorminútovom odstupe , emaily o tom, ako nemám správnu fotografiu a dovolil som si z ich ponuky zobrazenia mena, vybrať možnosť pseudonymu, lebo ho mám veľmi rád. S tým, že vlastné meno som v profile mal a odkaz v článku ich odkazoval na tento blog, bola záruka pravosti profilu celkom dostatočná. No nič to preto, o päť hodín neskôr, teda o ôsmej hodine tridsiatejpiatej minúte mi bol profil nenávratne zablokovaný po "opakovanom porušení pravidiel".

Je to priam sadistfakcia (pre slovenčinárov sadosťučinenie), že pre kritický článok na ponižujúci a zavádzajúci článok o človeku, je jediná možná odpoveď rýchle vymazanie kritického hlasu.

Denníček N je až tak nezávislý. Či malomeštiacky?

Oslávil som tretie výročie bez modrej sociálnej siete. Odtiaľ ma tiež za podobných okolností vypli. Ale mali aspoň toľko chochmesu, že mi po oznámení dali týždeň na nápravu!  A nie päť hodín v noci!

Keď som videl, čo sa stalo, predstavte si, do redakcie už dnes telefónne čísla nenájdete, tak som im napísal, že nech mi obnovia konto, aby som si stiahol moje duševné vlastníctvo (a odstránil svoj profil, ktorý je stále aktívny, len už nemám doň prístup), od ktorého sa vo svojom disklejmri dištancujú. Snáď si nemyslíte, že sa unúvali mi odpísať.

Takže som asi dosiahol rekord, ktorý sa bude len ťažko prekonávať. Bol som zmiznutý za desať hodín čistého času od napísania oprávenej kritiky na lživú kritiku Otakara Horáka.

Použijem metódu Otakarovu, a poviem, že snáď sa ho zastali kolegovia (tým, že mi  okamžite zablokovali prístup do profilu) buď z priateľstva, alebo o jeho nespravodlivom povýšeneckom a šlendriánskom spôsobe zmýšlania nevedia, a určite nie preto, že spoločne ťahajú za jeden koniec- kritikov vlastných radov, zadupať.

Otakarovi sa stačilo ospravedlniť, ak urobil chyby, stále má šancu, alebo nech vyvráti moje kritické pripomienky. 

Inak je to hanba na jeho hlavu, že je obyčajným recenzentom a zrazu sa stavia do pozície súdenia vedca podľa ľudských vlastností. To sa volá Ad hominem, keď nevyvracia teóriu, ale útočí na črty a vlastnosti tvorcu teórie.

P.S.A ešte k tomu teraz píše články o tom, ako vedci spravili niečo, čo si mysleli, že sa nedá. Ja mám vieru vo vedu, ale tí "hmotársky vedci" mi tvrdia, že urobili niečo nemožné, takže popierajú samých seba, či? Tak ako Otakarko? Veď veda je logická a exaktná (po slovensky presná), kde sa podľa nej niečo dá a potom sa to dá  alebo nedá a potom sa to teda nedá. Tak ako to máme teraz volať, zázrak, ktorý neexistuje? Pozor, aby sa pri hľadaní odpovede nezavaril binárny mozoček...

A tak si môžem o Denníčku N iba povedať: 

Tu leží profil TWOMETOO . Nech odpočíva v pokoji.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bernolákove kolabuje kanalizácia, mesto vytápajú splašky

Vodárenská spoločnosť podpisuje zmluvy aj napriek limitovanej kapacite.

Píše Ján Košč

Zamestnávatelia nemajú argumenty

Keď rástla produktivita rýchlejšie ako mzdy, zamestnávateľom to neprekážalo.


Už ste čítali?