Život s nástenkou

Autor: Tomas Bily | 20.2.2019 o 23:28 | (upravené 20.2.2019 o 23:35) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  59x

Nie, nebude to o Mrázikovi. Bude to o tom, ako sme prežili skoro jednu generáciu slobodní od preludov vlastnej mysle, alebo o jej hlbinách, zákutiach, hranách, medziach...a o štruktúre spoločnosti

Viete aké to je, keď zrušíte svoj účet na sociálnej sieti? Neviete? Tak si urobte pohodlie, rozpoviem Vám to od začiatku.

Na konci devätdesiatych rokov som dostal svoj prvý modem do môjho pentia. Kamaráti mi ho spojazdnili, ale fungoval iba vtedy, keď som fyzicky hýbal myškou. Starou veľkou hranatou myšou. Čím rýchlejší pohyb, tým výkonnejšie spojenie. Nejaké zlé prepojenie obvodov. Vydržalo mi to dlhú dobu. Moja myseľ si už radšej ani nepamätá ako dlho. Dlho, určite vyše roka. 2,89 MB za polhodinu čulého hýbania (volali sme to mykanie) myšou.  Žiadne odbehnutie na spravenie si čaju, či cigaretky. Nepracuješ Ty, tak ani internet. 

Ó koľko sa toho zmenilo odvtedy, nielen pretieklo vody v Dunaji.

V roku 2007 mi bola odporučená nová sociálna sieť, lepšia ako booom.sk, pre študentov. O rok na to, sa húfne prihlásilo Slovensko a svet. Svet sociálnych sietí sa rozkrútil.

V roku 2008 som sa odpojil na tri týždne. Bolo mi povedané, že ja nič neviem, lebo nie som informovaný. Podlahol som, lebo som chcel opäť vidieť jedno dievča (teda už druhé).

V roku 2014 ma vymazal z priateľstva bratranec môjho priateľa na základe mojej faktografickej otázky.

V roku 2015 ma vypli, lebo som mal dve veľké písmená v jednom mene, čo pravidlá sockárskej siete nedovoľujú. (tak isto, ako gmail neuznáva bodky v mene emailovej adresy...ale zároveň dovoľuje mnohonásobné registrovanie toho istého mena, kde potom chodia všetky citlivé emaily, ale aj spam do všetkých schránok, takže všetkým tým menovcom. Google, to volá, že to je také isté, ako keď sa poštár pomýli a hodí do Vašej schránky zalepenú obálku na iné meno....Je to veľmi iné.)

Mal som nápady, že zaujímavé správy budem posielať mojim známym na skype, aby to uverejnili... Zavrhol som to.

Píše sa rok 2019. V kresťanskom svete. Takzvané 21.storočie, radi zdôrazňujú ľudia v argumentácii, keď sa im to hodí. 

Poznám veľa ľudí, teda, aspoň som poznal, lebo teraz ich už akosi nespoznávam. Hlavne tých, s ktorými som ešte udržiaval živé vzťahy počas života so sockárskou sieťou. 

Vypli ma. Mal som sedem dní na to, aby ma nevypli. Rozhodol som sa pre vypnutie a všetkých som o tom informoval. Napísal som blog a jednoznačne som im objasnil, že moje ostatné kontakty ostávajú živé. 

Píše sa rok 2019. Svet sa snaží spájať, ale akoby bol v inej dimenzii.

Mám známych, volajme ich priatelia a rodina. Sú to aktívni ľudia, väčšina má účet na socke. Akoby prestali vnímať, že žijú v telách a nielen v mysliach. 

Každý iným spôsobom akoby zapadol do nejakej škáry svojej mysle, kde vidí obraz sveta cez svoju 

NÁSTENKU

 A jednoznačne sa hanbia sa toto označenie, lebo určite to nie je (nastenka,),ale jednoznačne wall alebo feed.

Nástenka nám otvára pohľad na myšlienkový svet ostatných. Problém nastáva v tom, že nielen otvára, ale hlavne vytvára. A tam sa naša myseľ odráža v hre zrkadiel, ktoré vytvárajú zvláštne zmenený obraz skutočnosti, ktorý sa javí taký pravý.

Verte mi, oslavujem tretie výročie bez socky a oslavujem ho viac ako svoje narodeniny, lebo na toto výročie som opäť získal slobodu mysle. 

Jediné čo ma mrzí, že vidím, ostatných, ako sa v tom motajú. Čisté panoptikum a bludisko zrkadiel dokopy.

Jeden tvrdí, že tam nič nečíta, len pridáva. Druhý tvrdí, že on tam nič nedáva, len prezerá, tretí tvrdí, že on tam pracuje, štvrtý tvrdí, že on sa už vyhýba digitálnemu spojeniu a rieši veci už len osobne. Kontakt s ním mám len písmenkový a viem, že zdieľa svoj všedný (nie nudný, ale denno-denný) život v obrazoch a v animovaných štatistikách. Mohol by som pokračovať, ale keďže táto vzorka štyroch pokrýva celú populáciu tej siete už nemusím.

Ak si nie ste vedomí tohto fenoménu, máte svoju nástenku. Verte mi, spýtajte sa Vášho známeho bez nástenky (ak takého máte), uvidíte.

Ak ste sa ešte nikdy neodpojili zo socky, vrelo vám odporúčam spravte to. Na skúšku. Na dlhšie. Navždy.

Aby ste sa raz nenašli ako v príbehu Futurologický kongres od Stanislava Lema.

 

Diskleimer (či čo):

1. Som šťastný, že som bol súčasťou najväčšieho spoločenského experimentu na svete.  

2. Som šťastný, že som bol vyradený na základe podivuhodných okolností (lebo sám som cítil, aký som odkázaný na tú socku a slabý ju zrušiť. Gratulujem a bodivujem každého, ktorý to dokázal sám).

3. Som zhrozený, ako bola tá socka zneužitá, a nezáujmom jej užívateľov o pochopenie a precítenie ozrutnosti tohto problému.

4. Som zvedavý kam až to bludisko mysle bude viesť.

 

MEMENTO NÁSTENKA (hlavná vec, že tomuto sa všetci smejeme)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Bernolákove kolabuje kanalizácia, mesto vytápajú splašky

Vodárenská spoločnosť podpisuje zmluvy aj napriek limitovanej kapacite.

Píše Ján Košč

Zamestnávatelia nemajú argumenty

Keď rástla produktivita rýchlejšie ako mzdy, zamestnávateľom to neprekážalo.


Už ste čítali?