Členom celosvetovej sociálnej siete priateľov (CSSP) som už nejaký ten rôčik a čo to som tam už videl. Bol som toho členom ešte pred hromadným rozšírením sa po Slovenskej krajine a neprikladal som tomu žiadnu dôležitosť, bola to len ďaľšia zo stránok, kde sme si mohli prezerať fotografie.
Ako plynul čas, moja životná situácia sa zmenila, potom prišla zázračná chvíľa a ja som podostával veľké množstvo "pozvánok o priateľstvo". To bol ten moment hromadného sa pripojenia do CSSP. Bolo to ako rozbaľovať darčeky, stláčať tú na červeno rozsvietenú postavičku s pluskom pri hlave, a zisťovať ktože mi to klope na moje srdce. Áno, aj ja som klopal samozrejme na srdcia iným a oni mi otvárali svoje osobné nástenky, aby som im tam mohol nahliadnuť a dokonca aj zapísať niečo nezmazateľným perom.
Bola to doba rozkvetu a úžasností, byť tak ďaleko a predsa vidieť všetky milé tváre, ktoré som neopustil, len som odišiel. Jediné čo som zistil, ale je, že tie milé tváre akosi neodpovedajú, ako by som si želal. Nielenže nie často, ale niektoré ani občas. A keď náhodou áno, tak jedna z prvých dvoch otázok bola: "Kedy prídeš domov?" Môže to vyznieť milo, keby ste nevedeli, že sme sa s niektorými z nich nestretávali ani trochu často, takže ten "online contact" mohol byť oveľa živší ako ten skutočný, keby to väčšinou nebola ich predposledná otázka. Nezazlievam to nikomu, asi som mal len viac skúseností s technikou komunikácie cez prístroj ako iní.
Ako plynul čas, človek sa dozvie, že ten nezmazateľný atrament bol vypijakovaný a po odkaze nezostalo na nástenke nič. Dokonca, že možnosť odstránenia z kontaktov ma necháva pred dverami vnútornej nástenky, kde vidím, ktorí z mojich priateľov do nej majú prístup, len ja nie.
Áno, som človek, ľudia si ma vymazali zo života nástenky a ja som si vymazal ľudí z prístupu k mojej. Ja som mal pocit, že ma urazili, oni mali pocit, že ja som urazil ich (a niektorí len jednoducho boli akoby neboli, tak som nevidel zmysel ich mať možnosť osloviť :). Ja to beriem, taký je život a každý si musíme prejsť aj nepríjemnými časťami.
Ako plynie čas, CSSP sa stalo nástrojom reklamy a ľudia sa podľa mňa strácajú v záplave správ od ľudí, ktorých ani nepoznajú.
Prišli múdre telefóny a prístup k CSSP mám taký priamy, až sa mi z toho panenky pretáčajú. Len čím viac vidím, tým menej rozumiem.
V poslednom krátkom období som sa ale dostal do dvoch zvláštnych rozkolov, v podstate s cudzími ľuďmi.
Prvý bol o tom, ako deti po roku 1980 "už nevedia čo znamená povinnosť, svedomie, zodpovednosť a dobrý pocit" a iné. Rozčertil som sa a nakoniec som bol za moju formu prednesu odsúdený na nemilosť.
Druhý rozkol, v podstate nie je rozkolom, lebo k ničomu neprišlo, ale práve v tom nevypovedanom zostáva visieť môj nepokoj. Pod príspevkom Cynickej Obludy™ o Slobodnom vysielači , ktorú si pripla na svoju nástenku verejne známejšia osôbka, spýtal som sa skutočne úprimne, či mi môže dať príklad tohto zvrhlého činu. Spýtal som sa úprimne, keďže už vyše roka Slobodný vysielač aktívne počúvam a rozhodol som sa za ich stravený čas aj prispievať, či mám prehodnotiť toto konanie.
Lenže na moje veľké prekvapenie neprišla odpoveď, ale zatratenie.
Už jednému na CSSP smrdel môj názor na 23-ročnú organizátorku konferencie líderšipstva, že skúsenosti nepredbehneš....Už som bol označený za homofóba, za to, že som vyjadril neporozumenie významu slova neheterosexuál...Už som pripomenul inému komunistu, za to, že som žartoval na jeho účet jeho sloganom o tom, ako je hrdo jedným z nás; ale tamtí ľudia aspoň dokončili myšlienku, názor, postoj a mohli sme si dobehnúť nepochopené, ale tu pán Slnkoslav Slnko, zastrel svetlo Svetloslavovi a nechal ho tápať v tme...
A ľudia sa dožadujú odpovede na tento márny kúsok "humoru", "politickej irónie" voči ľuďom, na nástenke Cynickej Obludy™.
Sám potom musím vysvetlovať svojim priateľom, že prečo ich "navádzam na počúvanie".
Preto som sa rozhodol vrátiť k metódam našich dejinných dejateľov a vyzvať Slnkoslava Slnka, Cynickú Obludu™, denník SME, alebo hocikoho z čitateľov tohto príspevku, aby mi poskytli dôkaz o tom, že rádio Slobodný vysielač šíri, že "za Tisa nám bolo dobre".
Vypočul som si aj celú reláciu s Eduardom Chmelárom, ktorý spomenul, čo to, ale z nejakého neznámeho dôvodu, chcel byť taktný a nechcel nikoho menovať.
Chcem zdôrazniť, že na CSSP ste pre iných stále skutočnými postavami, ktoré ovplyvňujú názory iných a mali by ste si za svojimi výrokmi stáť. V iných krajinách, ako je tá Slovenská, ľudí za ich neprípustné výroky na tej CSSP aj do väzenia posielajú.
