reklama

Hnev 1/3

Tak poďme na to. Nahnevali sme sa už niekedy v živote? Nieeee, kdežeeeee! To je slabosť hlúpych, my múdri, si vieme vyventilovať, uvoľniť pretlak zlých zlých, škaredých pocitov úplne inak a lepšie...(slam essay)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rozhodol som sa, že sa krátko zamyslím na témy všedné, nikoho neprekvapujúce, bez snahy o konečné riešenie, ale s pocitom, že akosi ich málo skúmame a pritom nám tak zasahujú do životov, ako ani strava nie. Trojica hnev, klamstvo, nádej.

Časť I.

Pozrel som si zbežne pre zaujímavosť čo o hneve píše wikipedia a zistil som. Predsalen som si povedal, že napíšem o čom rozmýšľam ja a Vy, čitatelia moji drahí, to snáď doplníte.

Keď som bol malý, vôbec som nevedel čo je hnev. Dá sa povedať, že som bol malý asi tak do dvadsiateho roka života. Jednoducho som sa cítil ako vláčny obláčik na letno-nedeľnej oblohe za čvirikania vtáčikov. Ak so mnou dovtedy niečo lomcovalo, tak to boli hormóny, ale určite nie rozumný hnev ako výsledok nejakého snaženia sa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes viem, že hnev alebo zlosť je. Ako to viem? Lebo som to videl. Cítil.

Čo spôsobuje? Nič. Len také bolenie hlavy, srdca, brucha, končatín astrálneho a éterického tela. Dobre, dobre, nevypínajte ma, ja už nebudem. ;) Ale uvedomujeme si to? Skutočnosť je taká, že sa ľudia hnevajú a tvrdia, že to je spravodlivý hnev. Nikto sa nehnevá bez príčiny. Niektorí sa chodia vyhnevať do športových centier, iní na športové štadióny, ďaľší do športových krčiem a ostatní pri televíznom športe. Správne, múdri ľudia sa vyventilujú, aby sa nemuseli hnevať. 

Na koho sa hneváme? Teda iní, nie my. Na neprávosť, ktorá bola nám, našim deťom a našim zvieratám a HLAVNE našemu majetku učinená. Vtedy sa treba domôcť pravdy a vstupným kapitálom je oprávnený hnev, ktorý prínaša najrýchlešie vyriešenie situácie. Skutočne. Len sa pozrite okolo seba, keďže, my sa nehneváme, musíme to pozorovať na iných. Pozrite, akí čo sme/ sú- to zmesi všetci vyšportovaní, dobre naladení a zahojení. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Javí sa mi, že naše pocity a nálady sú ako banský vozík naložený dobre čiernym uhlím, ktorému vedie trať cez poriadne strmú dolinu priamo hore svahmi. Ten vozík tlačíme sami, iba našou telesnou silou a sme k nemu, ako za trest prikovaní. Vrch doliny sú dobré pocity a dno, snáď viete. Ide o to, ako rýchlo sa dokážu zmeniť naše pocity podľa tejto metafory a ako ťažko je ich opäť zmeniť. Výsledok je, že tu máme skupinu tzv."prednasratých", ktorí sa sami označujú za realistov, čo v slovenčine, by malo znamenať uskutočňovateľov alebo tak nejak, ale určite viete, že to nie je ten prípad. No a potom tu máme tých vyšportovaných, do ktorých neradno pri nepozornom prechádzaní sa po nákupnom stredisku nechtiac naraziť, či nebodaj zaparkovať pred nimi na voľnom parkovacom mieste. A určite poznáme všetci tých, ktorí sa uvoľňujú doma pri televízii...Tak presne všetci tí označujú tých, ktorí zostali nejakým zázrakom na pasienkoch nad dolinov označujú za snílkov, hipisákov, bláznov, či nebodaj slniečkárov (AJ KEĎ SKUTOČNE NEROZUMIEM, KDE MOHLI UROBIŤ CHYBU PRI ZAPISOVANÍ TOHTO SLOVA DO KRONIKY BLÁZNOV, KTORÚ MÁ HEVIER DOMA, ALE SPRÁVNE HLÁSKOVANIE TOHO POJMU SÚ URČITE SRDIEČKÁRI. NO NIE? NO ÁNO!)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa ten vozík dobrovoľne, vedome či nevedome, prestaneme snažiť tlačiť, vždy znova a znova, hore tým kopcom, zostaneme na dne. Snaha je to najdôležitejšie, pri vytváraní si svojej pocitovej úrovne, s ktorou budeme žiť a starnúť. Ak snaha o uvedomenie si, zmenu, nápravu, vylepšenie, rozvoj svojich pocitov nenastane, najlepšie v mladosti, ale aj v akomkoľvek neskoršom veku, stávame sa nesebakontrolovateľnými príveskami tých vozíkov, strhávanými len na to dno až po úplnú neschopnosť byť vyrovnaným človekom nezávislým na pocitoch, ktoré nás len zväzujú viac a viac k tomu uhliu.

Sebapozorovanie. Je to významný postup, ako si uvedomovať svoje cítenie na rozumovej úrovni a byť schopný a vedieť ho napraviť, ak spozorujeme nesprávnosť uberania sa vzniku nálad, ktoré nás chcú zviesť do tej doliny, odkiaľ musíme kričať, aby nás bolo počuť. Mohol by som to prirovnať k stavaniu mostu cez tú dolinu, aby sme sa jedného dňa už nikdy nemuseli plahočiť z tej doliny späť na svetlo teplého dňa zo všetkými výhodami s tým súvisiacimi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj príklad sebapozorovania: Som vášnivý diskutér a keď ma chytí záchvat, nahrádzam to diskusiami pod článkami v novinách. Aj minule som takto uspokojil potrebu. Niekoľko hodín na to, som počas vášnivej osobnej diskusie s mojim priateľom, držiteľom Krištáľového Krídla, si spomenul na môj príspevok a na okamih som sa zamyslel, či ten dotyčný už odpísal, a že aj tak ma určite nepochopil a bude mi len nadávať, alebo tvrdiť, že mu nadávam. V tej chvíli som si uvedomil ako vo mne splanul oheň hnevu, ktorý by mi nedal šancu zahasiť ho, ak by som ho hneď veľmi rázne nesfúkol ako sviečku. Tak málo stačí, ale máme na to čas? Ako vidíte, máme, ale nemáme na to pozornosť a tú treba cviciť denno-denne-denno-denne-denno-denne-denno-denne-denno-denne-denno-denne-denno-denne-denno-denne, atĎ!

2 Vtipy:

Veverička potrebuje lopatku na zakopávanie jej vzácnych orieškov (ktoré nám všetkým potom robia radosť v podobe lesov. Veveričky sú najvýznamnejšími saditeľmi lesov na svete. Spýtajte sa ma viac.), tak sa rozhodne ísť za krtkom a požičať si od neho. A hneď sa aj vydá na cestu. Ako tak ide, zrazu si uvedomí, že ale ten krtko je dobrý žgrloš a on jej určite tú lopatku nepožičia, tak ale už je na ceste, tak to aspoň skúsi. Ide ide a stále viac si uvedomuje a dáva do súvislostí jej skúsenosti, že krtko je určite tú lopatku nepožičia. Nakoniec príde pred dvere, zaklope, krtko otvorí, ona zdvihne kameň, hodí mu ho do hlavy a kričí: "TAK SI JU TEDA ZOŽER!!!" 

Potrebujeme totok?

SIX OUT OF SEVEN DWARFS ARE NOT HAPPY! v slovenčine je zmenení význam z gramatického dôvodu, tak to Štúrovi prepáčte: ŠESŤ ZO SIEDMYCH TRPAZLÍKOV NIE JE ŠŤASTNÝCH (meno jedného z nich je Štastko). 

Pochopme, že šťastie je tiež len ilúzia ako modrá obloha, ale za ňou sú hviedy a nekonečno! To by mohlo byť tiež dobré...Tak prečo sa, počas pachtenia sa za dosahovaním tej ilúzie, nechať utýrať vlastnými pocitmi z toho dna a nestavať ten most hneď ako sa o tom človek dozvie?

Matúš, čo povieš, menej populárno vedecké?

Tomas Bily

Tomas Bily

Bloger 
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  20x

záhradník snažiaci stať sa učiteľom, učiteľ snažiaci sa záhradníčiť. Zoznam autorových rubrík:  Medicína inakStretnutiaEtika

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu