Homo Sapiens Sapiens má dar reči. Naše uvedomenie si nás samých, je postavené na tom, že vieme používať prsty aj na iné činnosti ako na pudové potreby. Voláme to jemná motorika.
Uvedomenie si schopnosti práce s prstami nám rozviazalo jazyk a umožnilo slová zapísať.
Homo Sapiens Empathicus* má dar vcítenia sa do pocitov druhých, na základe ich vlastného opísania. To vedie k poznaniu, že jazyk empatika musí byť rozvinutý do tej miery, aby neprišlo ku komunikačnému šumu.* Ak k nemu príde, je dobré využiť tretiu stranu (sudcu), ktorá tento šum zachytí a upozorní naň.
Jazyk ako naša zlatá klietka zmýšľania nám dáva pocit výnimočnosti na tomto svete, pocit slobody v dorozumievaní sa, schopnosť vzdelávať sa a oberá nás o vnímanie podprahových (mimozmyslových) signálov, nevyslovených znakov, o práve tú našu pudovú zložku, ktorá je nevyhnutná pri interakcii s druhými.
Pochopenie tejto skutočnosti musí človeka presvedčiť: zdokonalovať svoj jazykový prejav, spresňovať zameranie prejavu na myšlienku, rozširovať kontext výpovede a samozrejme obohacovať si slovnú zásobu.
Vysvetlím to na príklade dvoch maliarov. Jedného štýl je precízny, detailný, vo väčšine prípadov názov obrazu je anekdota či zamyslenie. Druhého prístup je viac uvoľnený, bez výrazných detailov, sústredený na pocit pri tvorbe, tzv. konceptualny umelec. Ktorý podľa Vás bude "zrozumiteľnejšie" vnímaný? Stále hovorím o pocite, ktorý je rozhodujúci pre prijímateľa.
Prečo práve maliari? Lebo majú dobré predispozície jemnej motoriky, je neustále trénovaná a v ideálnych prípadoch, opätovne zdokonalovaná.
Preto, ak má naše pochopenie byť bez preháňania dokonalé, v prvom rade musí byť naša výrečnosť priama, úplná, úprimná s jasne vysvetlenými kľúčovými* slovami, s ohľadom na vnímanie prijímateľa.
V dnešnom svete písanej komunikácie je potreba ohľadu na prijímateľa o to dôležitejšia, ako v časoch minulých, keďže nevypovedaná myšlienka sa v texte samovoľne neprejaví.
Tento článok vychádza z mojej kontextovej situácie, ako inak, že sa zaoberám okrem slovenského jazyka v súčasnosti primárne anglickým a maďarským jazykom. Zároveň pri mojej záhradníckej práci mám dostatok času nad vlastným* rozmýšľaním, čo ma privádza k poznaniu, že utíšená myseľ dokáže kvalitnejšie relaxovať a aktívnejšie reagovať, ako myseľ neustále zaťažená príjmom iných signálov.
Ak sa vrátim krátko k prstom, je pozoruhodné, že v slovenskej abecede, tak ako som sa ju aspoň ja učil existuje slovo zložené zo za sebou idúcich písmen. Myslím si, že je to najlepšie vysvetlenie pre cudzincov, aká je naša vyslovnosť písmen a zároveň veľmi podstatné spojenie nášho vedomia a jazyka.
P R S T
*komunikačný šum- nastáva ak komunikujúci používajú na vyjadrenie svojské verbálne prejavy, ktoré im znemožňujú úplné pochopenie druhej strany. "Jeden o voze, druhý o koze." a pritom o tom istom.
*Homo Sapiens Empathicus zadefinované mnou v diplomovej práci Pokus o rozvoj osobnosti, alebo akými smermi sa uberá Homo Sapiens v roku 2005. Opätovne pomenované Jeremim Rifkinom v diele Empathic Civilization.
*kľúčové slovo - nezaťažené významovými odtieňmi, napr. počkaj a vydrž.
*vlastným- nespojeným s vykonávanou činnosťou, zameraným na súkromný život a oblasť získaného vzdelania