Na začiatku 21. storočia mali aktívni silnú potrebu ho pomenovať a zadefinovať čo bude rozhodujúcim pre celých 100 rokov! Nazvali ho "storočím informácie" a hneď k tomu pridali dôležitý prívesok "informácia je moc".
Ja by som sa s Vami chcel krátko zamyslieť nad tým, čo si pod tým môžeme/chceme/vieme predstaviť.
Poďme od začiatku. Nás na vysokej škole učili, že tvorba básnikov sa rozdeľuje na tri obdobia vnímania prírody- pri chôdzi (Hviezdoslav), pohľad z vlaku (Krasko) a pohľad z lietadla (Fábry). Paradigma rozmýšľania o prírode sa tým od základu menila. Deje sa to vždy, keď človek pozerá novými očami na svet.
Pre jednoznačnosť pojmov ich uvediem aj v angličtine a latinčine:
Pojem informácia (information) je s nami od vzniku novín (potreby informovať masy).
Znalosť (knowledge/gnosis) získavame vzdelávacím procesom, kde na základe vstupných informácií si budujeme vedomosti, ktoré rozvíjame, prehlbujeme; s ktorými pracujeme.
Múdrosť (wisdom/sophia) je tzv. odveká; overená generáciami, platná za všetkých okolností, nemenná.
No a teraz si predstavme našu dennú realitu, skutkovú podstatu. Prežijeme jeden všedný deň, nič výnimočného sa nestalo, nič výnimočného sme sa nedozvedeli, bolo dokonca aj všedné počasie. Útržky rozhovorov na uliciach, rozbitie flaše tatárskej omáčky v obchode, chvíľkové nepochopenie sa s úradníkom za prepáškou. O čo mi ide? O uhly pohľadu všetkých zúčastnených na konkrétnych situáciach. Od určitého času je vo filmárskom priemysle používaný trik zastavenia momentu a obehnutie scény kamerou okolo objektu. Presne o tie všetky uhly mi ide. V práve je presne toto skutková podstata, že pravda- je (alebo by mala byť) súhrn všetkých uhlov pohľadu.
Podľa príkladu, "vydáva zvuk padajúci strom, ak ho nikto nepočuje?", použitého v sociálnom prostredí "existuje pravda ak ju nikto nevidí?"
Každý človek vytvára realitu, tým, že ju zrkadlí, ak by ju nezrkadlil (neexistoval), realita, by vyzerala inak. Je to absolútny komplex uhlov pohľadu. Samozrejme hovorím o ľudskej realite, príroda je nad človekom, nezávislá od človeka.
Múdrosť o prírode získavame jej viacgeneračným pozorovaním. Múdrosť o človeku sa rozširuje ľudským definovaním nových ideí (filozofické smery a spoločenský rozvoj).
Pod múdrosťou v ľudovej slovesnosti rozumieme pranostiky, porekadlá, príslovia- overená skúsenosť vo všeobecnom meradle (celé spektrum uhlov pohľadu).
Pod znalosťou môžem rozumieť vyspelosť konkrétneho človeka v určitom obore- skúsenosť v osobnom meradle (overiteľnosť uhlov pohľadu).
Informácia je len jeden holý fakt, ktorý je, alebo dokonca len môže byť jedným uhlom pohľadu, kde jeho pravdivostná hodnota sa môže meniť prestupovaním na rozdielne úrovne celkov. (Myslím si, že z tohto profituje celé právo, preto ho považujem za nedokonalý uzatvorený systém)
Všetci narábame s informáciami tisícnásobne viac ako to robili naši predkovia. Najhroznejšie je, že my už nemáme slobodnú vôľu sa rozhodnúť, či s takým množstvom chceme narábať.
Vznikli celé trhové odvetvia, ktoré sú založené na práci s informáciou. Pretekajú sa, kto vie s ňou lepšie narábať. Najhroneznejšie je, že tá informácia má veľmi obmedzenú výpovednú hodnotu, nech je akokoľvek významná. Je to horšie ako ekonomická prognóza s dovetkom "ceteris paribus". Prežierame sa informáciami, oslepujeme sa nimi, až nemohúcne chodíme so zaklonenou hlavou a vystretými rukami a všetko na čo narazíme berieme ako fakt. (Platón/Sokrates to veľmi jasne pomenoval/i v podobenstve o jaskyni).
Zo života: keď sa rozprávame o lunárnom kalendári, o pranostikách, o horoskopoch, príde mi smiešne ak niekto tvrdí, že tomu neverí, lebo zjavne nie je presvedčený o niečom, čo pozorovali celé národy celé storočia, ale veľmi radi uveria, že simulovanie big bangu v CERN-e nám dá odpoveď vzniku vesmíru a nevznikne pritom čierna diera. Ak by sme nepoznali pranostiky, znamenalo by to, že by sme nevedeli ani žať, ani siať!
Veda je dievča v puberte, ktoré si myslí, že vie všetko najlepšie a vysmieva sa vedmám.
Povedomie vedy ľuďom zaslepuje zrak, zakrýva rúžkom poznania prirodzené vnímanie spejúce do bezduchého čakania odpovedí od vyššej inštancie, ktorá to potom aj tak časom zmení.
Príde mi ujeté, keď niekto vyhlási filozofiu za nepraktickú vedu a ekonómiu za praktickú, keď jediné z čoho tá ekonómia môže vychádzať je filozofia či už trhu alebo doby atď.
Zo života: Skutočne som sa rozprával s jedným bystrým človekom, ktorý tvrdí, že najprv musíme spoznať celý vesmír, aby sme mohli spoznať samých seba, čo nám umožní veda. Keď som mu povedal, že ak by všetci takto rozmýšlali, tak teraz sedíme v jaskyni, tak svoj názor nezmenil.
Tento pojem som si vymyslel asi pred dvoma rokmi, kde mi prišlo ako veľmi vhodné prirovnanie pre moderný západný vedecký svet k pojmu Jin-Jang. Jednoducho logika, ktorá je postavená na jednoznačnosti priamo súvisí, koexistuje s kvantovou teóriou, kde sú jednoznačné výsledky, ale vstupy sú vždy relatívne. Je srandovné ako mi to môj učiteľ dokáže veľmi fundovane neustále vyvracať, podľa presne logických argumentačných postupov z filozofickými ideami v základoch. No a najlepšie na tom je, že ak človek otvorí kanál na prijímanie podnetov na určitú tému/vlnovú dĺžku, vždy mu čoskoro prídu správy (tak som sa aj ja dostal až k princípu superpozície, na ktorej je skutočná kvantová logika založená).
V dnešnej dobe chce mať každý pravdu.
Bude to vidieť aj diskusii pod týmto článkom, napriek viacerým snahám to korigovať/zlepšovať dávať tomu pravidlá logiky, si každý ďalej hudie svoje. Z toho sa akurát tvoria konflikty, ktoré väčšinou nie sú konštruktívne ani nevedú ku konštruktívnym výsledkom.
Všetci máme "patent na rozum" a každý z nás vie všetko najlepšie. Najsrandovnejšie je, že v podstate to tak naozaj je, ale presviedčať o tom druhého je priam zbytočné, keďže on má svoj uhol pohľadu, svoj svetonázor, svoju vlastnú skúsenosť ktorý mu nechceme ani nepotrebujeme brať alebo meniť, tak keby sme sa aspoň tých múdrostí (wisdoms) držali.
