Už roky sa venujem diskusiám. Nejaký čas som pozoroval diskusie podľa pravidiel, ale najcennejším predmetom pozorovania sú diskusie bez pravidiel. Je to vždy vzrušujúce pozorovať vývoj, priebeh, nálady a samozrejme váhu argumentov a schopnosť vyjadrenia sa. Je to zaujímavé nielen pre mňa, ale pre väčšinu spoločnosti...inak by politika nemala zmysel.
Už dávnejšie som uverejnil jednu z najlepších diskusií, ktorú internet vytvoril a zanechal ju v poviedke s názvom Jednoročná diskusia na tému krátkej poviedky bez konca.
Tentokrát som zašiel ešte ďalej. Na zadanú tému o zážitkoch blízkych smrti sa vygenerovala a ustala diskusia v počte cca.381 príspevkov. Ja vám prinášam rozbor nezainteresovaného pozorovateľa, ktorý si drží odstup vedca experimentátora.
Do diskusie sa zapojilo náhodné spektrum dobrovoľníkov, s určitým záujmom o danú tému, alebo vlastnou skúsenosťou so záujmom podeliť sa o ňu a v lepšom prípade nájsť na ňu odpoveď.
Ako obyčajne sa v diskusii vytvorili dve hlavné skupiny a dve hlavné podskupiny. Do skupiny hlavných patria suhlasné názory na potrebu experimentu a nesúhlasné, tzn. obhajujúce nevysvetlitelnosť možnosti overiteľnosti diskusnej témy. Dve hlavné podskupiny sa delia na tzv."veriacich vediacich" a tzv. "vediacich nepresvedčitelných". V prieniku skupín sú jednolivci alebo menšie zoskupenia "veriacich neistých", "nevediacich istých"...
Diskutujúci zaujali svoje pozície na sebou vybraných názorových stranách a mohli spustiť svoje názorové nevyvrátiteľné presvedčenie.
Môj postup experimentu spočíva v tom, že som prečítal celú diskusiu a snažil som sa z nej urobiť výťah najvýznamnejších momentov pre jej vývoj. Tu Vám predkladám výsledok, ku ktorému som dospel.
Začalo sa klasicky jednoducho priamo: "celkom pekná rana pre veriacich." Po vlažnom vstupe ostatných diskutujúcich na otvarací prispevok sa "oťukali" na tzv.jednoaktovkách a viacero z nich plní presne tú istú úlohu rozbiehačov ako je to v závode v behu na desaťtisíc metrov. Téma sa rýchlo dostala na chvílu do komickej slepej uličky z politického spektra v znení: "niektorym sa na prahu smrti zda ze idu krstit vnucku s viagrou a prcakmi". a ocitla sa tam ešte raz, ale už len v samostatnom príspevku bez ďalšieho rozvíjania: "Za tunelom Branisko je Dzurindova mafia dodnes sú s tým problémy."
Následne na to prišiel Jeden, ktorý objasnil všetky zákutia rozoberanej témy, zadefinoval hranice a zhrnul nástrahy a limity, ktoré môžeme zhrnúť do tvrdenia "vieme ze nic nevieme". Ako to už býva, Jeden sa vyjadril ešte dva razy a zanechal diskusiu s nezmazateľnou stopou úplnosti.
Diskusia sa zjavne musela začať odvíjať aj od témy existencie Boha/boha, významnosti/diabolskosti cirkvi ako základ viery...a nie naopak. Táto téma sa prepletá celou diskusiou menej či viac viditeľne.
Príspevky si samozrejme môžu prečítať ostatní diskutujúci, niektorí aj môžu pochopiť, či prijať, ale nič ich nezastaví v možnosti, ktoré dáva väčšine právo iba Piano, v odpovedi ("reakcii") na zverejnené myšlienky vyjadriť svoje neochvejné postuláty (pre matematikov- axiómy), ktoré niektorí podkladajú zdrojmi z jutubu, iní z iných významných internetových zdrojov. Niektorí dokonca idú až tak ďaleko, že uvádzajú vlastné životné skúsenosti, čo im ostatní veľmi rýchlo jednoducho a samozrejme neochvejne vyvracajú nepriestrelným argumentom: Máš o tom dôkaz?
Ako v každej plnohodnotnej diskusii sa vyskytol názor o 21.storočí a možnosti vyriešenia všetkého cez počítač.
Potom sa už opreli do oprát prvotriedny diskutéri, označme ich pojmom "Myslitelia". Prvý pravý názor tvrdiaci vyvrátiteľnosť výsledkov výskumu spustil búrku so všetkým čo k tomu patrí. Od geocentrického svetonázoru cez súradnicový systém stredu vesmíru bez pevného bodu, či stredom v každom bode, od Kopernika cez Einsteina verzus Newtona až po Páleša, s opakovane sa vynárajúcim Darwinom a jeho možnosti omylu hneď na prvopočiatku.
Snaha o pretlačenie svojej názorovej neochvejnej pravdy ústí do pretlaku rozmýšľania a objavujú sa výnimky s názorovými odchýlkami mimo normálu typu:"ze ak je teoria velkeho tresku spravna, tak sa vesmir zacal rozpinat v inej casti vesmiru, resp. ine casti vesmiru su blizsie k tomu bodu."; či straty zrozumiteľnosti písaného textu: "Slnku by sa dalej hybalo ako predtym po niakej "kruznici" (? pozn.pozorovateľa), lebo v slnecnej sustave su dalsie planety, ktore maju na slnko vacsi vplyv ako Zem." a na inom mieste " máš simplifikovanu predstavu", či oháňanie sa "elementárnou logikou".
Jeden zo zainteresovaných správne poukázal v skupine "Menších Šarvátok" o existencii posmrtného života, že článok hovorí o predsmrtných zážitkoch a nie posmrtných.
Ďaľším stupňom v zápale diskusie je vyvrátenie samotnej existencie súpera, či svojej vlastnej:"subjektívnu realitu ani nepopieram, ako subjekt inú ani nemám len hovorím, že vo vzťahu k okoliu relevantná nie je." alebo "Chcveš povedať, že monitor, na ktorý pozerám neexistuje? Ani klávesnica, na ktorej práve píšem?" či pokus o hrubé ukončenie diskusie na základe straty pôdy pod nohami: "Tak prečo sa potom tváriš, akoby to boli fakty? Ak to nie je jednoducho možné vedecky skúmať, tak si tie blbosti nechaj pre seba."
Postupne sa odhlalujú charaktery samotných diskutujúcich v malých vyjaveniach:"Ja som notoricky neveriaci", či "Aj ty veris, ..." pod výrokmi ktorých si merajú sily najzapálenejší diskutujúci, tzv."Horiace jadro".
Samozrejme, že nemôže byť obídené prirovnanie života k počítaču a hardvér verzus softvér. s pomalým presunom k alternatívnej medicíne a jej možnosti použitia pri liečení najlepšie posledných štádií rakoviny sa snažia obhájiť zázračné vyliečnia susedmi z dediny, či náhodnými okoloidúcimi.
Prvé "Horiace jadro" pomaly dotlieva a pridavajú sa nový distutéri, ktorí začínajú aspoň na prvý pohľad na už rozvinutej téme a spomenutých argumentoch: "Že vraj rana pre veriacich :-))" a následne otvorenie ďaľších dverí v podobe: "Ďalej, vŕta mi v hlave, že ak euforické pocity zažívajú ľudia aj zlí aj dobrí - keby to malo byť definitívum, tak kde je spravodlivosť, kde by bolo "potrestanie zla".
Diskusia sa ďalej nerozdúchava v novej skupine, akoby jej chýbala potrebná iskra a ostáva pri príspevkoch typu: "Moja kamaratka hovori, ze kaka ruzove lupienky...mne sa to zda zvlastne, lebo normalne lusia ser hnede ***** ale ona tvrdi, ze su to ruzove lupienky". :))) no nečítaj to!
Ale diskusia nie je skončená kým sa nevyjadrí posledný diskutujúci: "Zabudli dať potkanom kameru, aby to aj nahrali po smrti, potom by sa tomu dalo aj uveriť"
A jeden neodvratný, aj keď naozaj nerozumiem kde našiel priestor: "*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)".
Výkrik zúfalého, ktorý sa skoro nedostal k slovu môže byť tou povestnou iskrou nádeje: "Ludia, uz pochopte, ze sa tu na 2 stranach hadate o niecom, co nema vyznam. Viera je vierou preto, ze veris v nieco priamo nedokazane. Niekto veri, niekto nie, treba to tolerovat. Take tie vylievania ateistov su tu totalne trapne. To je take tazke tolerovat,ze niekto v nieco veri? A prosim neargumentovat Kopernikom, samotna RKC nema s definovanim zapadnej civilizacie tolko spolocne, ako hodnoty, ktore sa pod krestanstvom myslia (sloboda jednotlivca, atd)." Kde okamžite prichádza k reakcii a diskusia sa môže rozhorieť: "...vylievanie sa veriacich je trapne tiez. :) Dokonca mozno horsie. Pretoze podla silne veriacich je ateista stelesnenie zla, nasilnik, chlipnik bez moralnych hodnot. :) A tomu presvedceniu podmienuju aj svoje spravanie voci nim. :)
Pokus o založenie novej skupiny bol ukončený ani nie predčasne:"prosím ťa skús písať po slovensky, toto sa nedá čítať. Nechaj tak. To je vyplod nezavisleho mozgu slovenskeho velducha presleho duhovym tunelom."
Ale nakoniec sa predsa len našiel jeden, ktorý tú vatru rozhorí:"vysvetlenie je v tom, ako mozog spracovava informaciu o tele v ktorom je - nedokonalo." a späť k už spomenutému, ale v novej skupine originálnemu:"Veda a viera sa nevylucuju. Mnohokrat sa len doplnaju." a tak sa to aj dotočí.
Objaví sa jeden skutočne originálny, vymykajúci sa normálu do druhej strany odchýlky: "Hovorim: Zijem v hi-tech stredoveku. Riesime stale rovnake hovadiny ako ci je zem stredom vesmiru, slnecnej, mliecnej...a?
...ja len tajne dufam, ze je to naozaj iba uhorkova sezona, nie stredovek.
PS: Boh je, lebo ak nie, tak potom nie je ani matematicky bod, usecka, neexistuje 2D...aj preto nie sme zvierata, lebo vieme tvorit, predstavovat si, verit a TO nas posuva dalej. Bez viery sme zvery (bodka) - ta je tiez diskutabilna, ci? :) " čo, skutočne stojí za to dostať sa až sem.
Jeden "vediaci neveriaci" sa zjavil:"Viem, ze je asi zbytocne prispievat do tohto fora, ale nedalo mi :-)" Vedz že nie je, dostal si sa do priameho, dovolím si priam tvrdiť, prvého holistického rozboru diskusných príspevkov na článok v novinách na svete! Dokonca aj veľavravne ukončil: "Ja mozem povedat za seba, ze clovek dokaze neskutocne veci, ale musi pochopit, ze to musi urobit sam...Sila mysle, psychiky je ta najsilnejsia sila, energia vo vesmire..."
Opäť sa hlásia o slovo ostatky diskutérov z prvého kola, ale tí už nemajú trvácnosť.
Jeden názor človeka, ktorý sa už podľa vlastných slov udrží nad hladinou:"každý nech verí v čo chce. Aj ja by som chcel veriť, moc by som chcel. Skôr či neskôr pochopíš moje slová. A lutujem nas všetkích, čo neveria...", ale zjavne mu niečo chýba.
A neuveriteľná originálna otázka priam na úplný záver:"Predpokladajme, ze vedci by naozaj rozlustili, co dalej po smrti. Aka je pravdepodobnost, ze by tato informacia bola dostupna sirokym masam? Zahadou pre mna ostava, predo Jezis Kristus ako jedna vyznamna osobnost (ci uz duchovna alebo historicka) sa nevenuje viacej detailom svojho zazitku smrti a navratu z nej a nepodava svedectvo, co sa presne dialo (opravte ma, ak sa mylim)......."
A opätovné prirovnávanie nás k žeriavom, ktoré zhodnotil iný diskutujúci takto: "chcel som sa podobne rozpisat, ale som rad, ze si mi usetril cas :)." a jeho odpoveď: "Dík, poteší, že aspoň jeden človek to čítal... A ešte aj súhlasil... Nemám slov...:-)" Keby ten vedel, že nielen čítaný, ale aj rozoberaný bude...
a epilóg: " medzi nebom a zemou nejde zhotovíť (z dostupních prostriedkov) rebrík a vyjsť nahor - zistiť ako to tam hore vlastne funguje. Samozrejme, pokúšať sa o to môžeme. Kto chce spoznávať viac, nech skúsi hľadať v sebe, vo svojej vnútornej podstate. Možno niečo objavíte a bude vám časom dopriate okrem poznania aj zažiť. Môžu to byť skutky či veci, ktorým by ste nikdy pred tým neuverili."
a bodka:"paci sa mi ako niektori diskutujuci napadaju logiku napisaneho clanku...lebo nabozenstva maju tiez logiku...nepriestrelnu...:o)))
Vývoj celej diskusie môžeme prirovnať k literárnej EKOKRPKE.
Rozbor poukázal na to, že diskusia má jednu hlavnú diskusnú zápletku "Horiace jadro" a niekoľko menších samostatne stojacich "Menších Šarvátok".
Vo veľkej miere sa celý proces vývoja experimentálnej diskusie podobá histórii filozofie, kde na začiatku Jeden pomenuje všetko (aj tu to bol práve nikto raz dva tri) a ostatní sa následne venujú čiastkovým oblastiam a rozoberajú sa navzájom, veľakrát znovuobjavujú a veľakrát už potvrdené vyvracajú.
Čo z toho, pre nás čitateľov vyplýva? Že my, ľudia (ani nie Slováci, ani nie opice, ale ľudia) sme dostali do vienka spoločenské hry, medzi ktoré patrí aj diskusia. Preto, snažiť sa objasniť Vám diskutujúcim, že buď máte prebytok času vo vašom zamestnaní, alebo nemáte dosť príležitostí komunikovať so svojím okolím o Vami obľúbených témach, či sa neodvážite ich verejne prezentovať Vám asi nemusím, lebo buď ste si toho vedomí, alebo to aj tak neuznáte.
"Skalkopevnosť a neochvejné presvedčenie veriacich a neomylnosť a výsmešný tón neveriacich."
Ako to ja tvrdím, vo chvíľach tažkých sa veriaci od Boha odvracajú zo slovami "Bože, prečo ja?" a neveriaci sa s tou istou otázkou na Boha obracajú.
Aby som Vám nezostal dlžný môj príspevok do diskusie, tak ja mám už dlhoročnú škriepku s mojím priateľom o tom, či Kvantovu logiku ako princíp superpozície, môžeme považovať ako označenie pojmu Jin-Jang pre západný svet.
Ďakujem za pozornosť .
P.S.
1) Ak nemám potrebu vyjadrovať sa k článku, nejdem si čítať diskusiu.
2) Ak sa idem vyjadriť k článku, prečítam si diskusiu, aby som sa neopakoval a tým pádom rozvíjal tému.
3) Ak čítam diskusiu, držím sa témy a neodbočujem do úplne iných vôd.
4) Ak čítam diskusiu, nenechám sa vydráždiť poburujúcimi príspevkami, lebo Vy si ničíte zdravie a roznecujete medzi sebou virtuálnu nenávisť.
5) Ak sa vyjadrím k článku som spokojný a nemusím kontrolovať diskusiu znova a znova, či sa mi niekto k môjmu príspevku nevyjadril.
6) Niekedy je lepšie nediskutovať.
